Kamzíci ukončili sezónu so striebornými medailami na krku. K tomuto úspechu dopomohol aj náš žiak 2. ročníka, útočník Filip Mešár, ktorý podával kvalitné výkony počas celej sezóny. Od Filipa sa nám podarilo zistiť, aké je to byť najmladším členom tímu či ako sa mu zároveň darí študovať na našej škole.
Čo ťa priviedlo k hokeju? Od kedy ho vlastne hrávaš?
„Otec bol futbalista, a tak aj ja som začínal s futbalom. Neskôr sa ma kamaráti opýtali, či nechcem skúsiť hokej, požičali mi výstroj a šiel som na prvý tréning. Veľmi sa mi to zapáčilo a je to už 11 rokov, od kedy som futbalovú loptu vymenil za hokejku.“
Ako sa ti podarilo dostať do A – tímu?
„Pred touto sezónou mi zavolal hlavný tréner HK Poprad Peter Mikula a oznámil mi, že sa pripojím do tréningového procesu letnej prípravy s A-tímom. Po tejto príprave som mal stretnutie s riaditeľom HK Poprad Ľudom Jurínyim, ktorý mi povedal, že ma chce tento rok do tímu a je ochotný mi pomôcť. Bol to skvelý pocit. Chcel by som sa týmto poďakovať najmä vedeniu HK Poprad, všetkým trénerom, spoluhráčom, fanúšikom a samozrejme rodine za všetku podporu.“
Si najmladší hráč v tíme, ako ťa berú spoluhráči a ako s nimi vychádzaš?
„Tento rok sa v Poprade stretla výborná partia. Chlapci ma hneď prijali do kolektívu a takisto mi počas celej sezóny veľmi pomáhali, za čo som im vďačný.“
V play off si si pripísal 2 góly a 2 asistencie, ktorými si pomohol Popradu k postupu do finále. Vedel by si zhodnotiť svoj prínos?
„Štatistiky som až tak nesledoval, snažil som sa hrať každý zápas ako najlepšie dokážem, a tak pomôcť tímu k úspechu. Som ale veľmi rád, že sa mi podarilo streliť dva góly a na dva prihrať.“
Súboje sú v mužskom hokeji tvrdo dohrávané, a to hlavne v play off. S akým postojom si do týchto zápasov nastupoval?
„Do každého zápasu som šiel s tým, že si ho chcem užiť, veď takáto šanca už nikdy nemusí prísť. Nad ostrými súbojmi som vôbec nerozmýšľal. Samozrejme, cítil som aj stres, to je normálne, ale chlapci ma pred každým zápasom povzbudzovali, čo mi veľmi pomohlo.“
V prvých 3 finálových zápasoch sa vám Zvolen nepodarilo poraziť ani napriek dobrým výkonom. Prečo myslíš, že to nevyšlo?
„Myslím si, že sme zlyhali najmä v efektivite, a taktiež nám chýbala aj troška šťastia, keďže zápasy boli veľmi vyrovnané a dovolím si tvrdiť, že väčšiu časť zápasov sme mali navrch. Bohužiaľ, nevyšlo to a nič sa nedá robiť.“
Aký je to pocit hrať v 17. rokoch finále?
„Je to najlepší pocit v celej mojej doterajšej kariére.“
Diváci sa po dlhom čase, síce len v obmedzenom počte, mohli vrátiť späť na tribúny. Chýbala vám ich prítomnosť počas iných zápasoch?
„Diváci nám naozaj chýbali. Emócie, ktoré priniesli na štadión aj v takom nízkom počte, boli neuveriteľné. Veľmi nás to v krízových situáciách nakoplo.“
Rodina ťa v tom, čo robíš určite naplno podporuje. Ako však reagujú na to, že nastupuješ do zápasov proti mohutnejším súperom, neboja sa o teba?
„Zo začiatku sa dosť báli, najmä mama, ale postupom času sa to zlepšuje. Dokonca aj babka sa za mňa pred každým zápasom modlí.“
Si žiakom Strednej športovej školy, ako zvládaš kombinovať školu s hokejom?
„Je veľmi náročné zvládať školu spolu so športom, ale som rád, že to chápu všetci učitelia, ktorí sú ústretoví a snažia sa mi čo najlepšie pomôcť pri zbieraní známok. Patrí im veľká vďaka.“
Máš nejaké koníčky okrem hokeja?
„Môj najväčší koníček je šport, takže aj vo voľnom čase sa rád hýbem. Netreba však zabúdať aj na oddych, kedy si vypočujem nejakú hudbu alebo pozriem nejaký film či seriál.“
Väčšina športovcov má svoj vzor, ktorý ich inšpiruje. Kto je tým tvojím?
„Za svoj vzor považujem Nathanna Mackinnona, ktorý hrá NHL v tíme Colorado Avalanche. Páči sa mi jeho štýl hry a je pravák ako ja.“
Úspech so sebou prináša aj popularitu. Najmä v poslednej dobe sa o tebe často rozpráva. Aké je počúvať svoje meno v televízii, podpisovať kartičky pre fanúšikov či fotiť sa s nimi?
„Zo začiatku mi to prišlo trochu nezvyčajné, ale postupom času si na to už zvykám a veľmi rád sa s niekým odfotím alebo niečo podpíšem.“
Nakoniec ste s tímom skočili na peknom druhom mieste. Ako by si zhodnotil svoje a aj tímové výkony za celú sezónu?
„Ako som už vravel, boli sme skvelá partia. Na každý tréning či zápas som sa tešil. Ťahali sme za jeden povraz, a preto sme dosiahli aj takýto pekný úspech.“
A na záver, aké ciele si dávaš do budúcej sezóny? Čo od nej očakávaš?
„Od ďalšej sezóny očakávam veľké nároky kolektívne, ale aj individuálne. Z kolektívnych je to určite titul, po ktorom všetci túžime a z individuálnych by som chcel zlepšiť svoju produktivitu a byť jedným z ťahúňov nášho tímu.“
„Na záver by som sa chcel poďakovať hlavne vedeniu školy a všetkým učiteľom, ktorí sú profesionálni a pomáhajú mi pri zdokonaľovaní sa vo vedomostiach, a tiež v športe, ktorý ma baví. Takisto by som túto školu chcel odporučiť najmä žiakom, ktorých napĺňa šport a chceli by sa mu viac venovať aj popri štúdiu.“
Profil hráča:
- Narodený 3. januára v Spišskej Belej
- Útočník tímu HK Poprad, Slovenský mládežnícky hokejový reprezentant
- S hokejkou hrá na pravej strane, číslo dresu 10
- Doterajšie pôsobiská: mládežnícke tímy HK Poprad, HK Poprad A tím – Tipos extraliga
Redakcia SŠŠ
Boris Dietrich
Timea Slivková
Tatiana Šoltészová
Mgr. Dominika Šimonffyová
