Počas víkendu 13. a 14. augusta 2022 sa žiak Martin Michalka a učitelia Andrej Vojčík a Ladislav Bolcár zúčastnili jubilejného 10. ročníka štafetového behu „Od Tatier k Dunaju“, kde vypomáhali našim priateľom z Gymnázia na Kukučínovej ulici v Poprade. Vlastné dojmy z tohto podujatia nám opísal zástupca riaditeľa našej školy takto:
„V apríli som bol oslovený kolegyňami zo spomínaného gymnázia, či si nepôjdem zabehať na skvelú akciu, kde štafetovým behom pôjdeme z Jasnej až do Bratislavy. Keď som počul o podmienkach, že sa beží dňom i nocou, že spať budeme v mikrobuse alebo pod holým nebom v spacom vaku, že budem s malou skupinou ľudí v mikrobuse nepretržite dva dni, zdalo sa mi, že táto akcia dopadne buď veľmi dobre, alebo to bude možno blamáž.
Po odbehnutí tohto dobrodružstva to s odstupom pár dní hodnotím tak, že to bola excelentná akcia! V sobotu ráno som sa zoznamoval s novými ľuďmi, no v nedeľu večer som mal pocit, že opúšťam celoživotných kamarátov.
Tím bol výborne zložený. Skúsenejší bežci, nechcem použiť slovo starší, sme si vedeli vymeniť skúsenosti s bežcami zo strednej generácie, čiže s našimi „mladými puškami“. Dôležitým a úžasným človekom bol aj šofér mikrobusu, ktorý nás celý čas sprevádzal s úsmevom a dobrou náladou, ochotne vozil našim spoločným dobrodružstvom a charakterovo tiež veľmi dobre zapadol do posádky.
Pozitívne musím vyzdvihnúť naozaj organizáciu pretekov, ktorá bola zo strany organizátorov na veľmi vysokej úrovni. Na trati dlhej 349 km nebol úsek, kde by niektorý z bežcov mohol zablúdiť.
V neposlednom rade som bol milo prekvapený, ako nás ľudia v čase hlbokej noci v dedinkách na juhu Slovenska úprimne povzbudzovali. Veľmi silno na mňa zapôsobila aj situácia o 3.30 hod. ráno, keď v dedinke za Vrábľami ľudia na priedomí, keď som bol asi 100 metrov pred nimi, pustili z prenosného reproduktora známu pesničku Od Tatier k Dunaju a povzbudzovali nás v tomto rannom čase s úsmevom na tvári.
Čo sa týka behu 3 x 10 km, keď bežíte 10 km každých 10 hodín, musím povedať, že to dalo telu riadne zabrať, zvlášť posledný 10 kilometrový úsek pred Bratislavou – počas obeda a pri najväčšom slnku, tak ten bol naozaj pocitovo dlhý. Ale úžasný pocit po dobehnutí stál naozaj za všetok boj v posledných kilometroch.
S odstupom času hodnotím túto akciu ako naozaj excelentnú a priznám sa, že už teraz sa teším na ďalší ročník, ak mi to všetky moje životné okolnosti dovolia. Dokonca sa pohrávam s myšlienkou, či dve popradské stredné školy, naša Stredná športová škola a Gymnázium na Kukučínovej ulici, dokážu v budúcom roku postaviť dve štafetové družstvá.“