Koľko krokov musí človek urobiť, aby mohol povedať, že niekam došiel. Mnoho? Možno ani nie. To zistí, až keď sa obzrie. Koľkokrát musí človek podať ruku, aby mohol povedať, že pomohol. Raz, dva razy... Na tom nezáleží. Dôležité je, že sa tak stalo.
Všetci, ktorí sa dnes posadili do darcovského kresla, to urobili. Niektorí prvýkrát (veríme že nie posledný) a niektorí už s istotou ostrieľaných matadorov statočne prekľučkovali pomedzi needle fóbiu, hemo fóbiu a syndróm bieleho plášťa. Tak či onak, zaslúžia si uznanie...
...a všetkým želáme, aby ich v jedno ráno zobudila smska s textom: „Vaša krv dnes zachránila ľudský život! Ďakujeme. S úctou NTS SR“