Ako ste sa dostali ku Sparťanovi?
Pred 4 rokmi prišla za mnou kamarátka s nápadom, či by som to nechcela vyskúšať. Keďže som za každú výzvu, súhlasila som. Pripravili sme sa a absolvovali sme spolu prvé dva preteky v mojom živote. Na tretie preteky som sa rozhodla ísť sama. Vyskúšala som Sparťana, ktorý mal 12 km a na moje počudovanie, som sa umiestnila na 3. mieste. Začalo ma to baviť nielen kvôli samotnej súťaži, ale aj vďaka atmosfére, ktorá tam vládne a ľudom, ktorých som mala možnosť spoznať.
Ako vyzerala vaša príprava?
Bolo to obdobie po operácii kolena. Po zotavení som si viac začala užívať beh a v marci 2020 som začala bežeckú prípravu, avšak kvôli problémom, ktoré sa neskôr s kolenom objavili, som sa tomu nemohla venovať tak, ako by som chcela. Keďže Sparťan je komplexný šport, príprava je náročnejšia. Okrem vytrvalosti je potrebná aj určitá zručnosť na jednotlivých prekážkach a sila. So silovou prípravou mi pomohol napríklad aj crossfit.
Čo všetko ste museli spraviť pre to, aby ste sa dostali na ME?
Musela som sa kvalifikovať CU pretekom, čo sú vlastne preteky centrálnej Európy, kde súťaží 6 štátov. Počas sezóny máme 5 takýchto pretekov a kvalifikujú sa tí, ktorí sa umiestnia na pódiových miestach. Mne sa podarilo dvakrát umiestniť na 3. mieste a jedenkrát na 2. mieste.
S akými očakávaniami ste šli na tieto preteky?
Pred pretekmi som nemala takmer žiadne očakávania. Šla som tam s tým, že si to idem užiť a pokúsiť sa dostať do top 10. Ako pre každého športovca, aj pre mňa už len kvalifikácia na tieto majstrovstvá znamenala veľa. Nebola som si istá, či vôbec nastúpim, nevedela som, do čoho idem. Avšak nakoniec som sa dva týždne pred štartom rozhodla, že to vyskúšam.
V čom spočívali preteky a aké boli prekážky? Čo bolo pre vás najťažšie?
Preteky mali 22 km, skladali sa z 35 prekážok viacerých zameraní a prevýšenie bolo 1 400 metrov. Nachádzali sa tam rôzne druhy prekážok. Čo sa týka sily, sme museli prenášať rôzne predmety (napríklad vedro so štrkom, drevené poleno, ale aj vak s pieskom) na rôzne vzdialenosti. Medzi moje najmenej obľúbené prekážky patria rúčkovacie, keďže ich je dosť veľa a sú vyčerpávajúce. Pre mňa osobne sú vždy najťažšie burpees (angličáky), ktoré slúžia ako trest po nevykonanej alebo zle vykonanej prekážke. Na týchto pretekoch bol veľký nepriateľ aj riedky vzduch, ktorý bol dôsledkom veľkého prevýšenia.
Ako ste to oslávili svoje umiestnenie? Vytýčili ste si ďalšie ciele?
Nijak extra som to neoslavovala, slávnostne som si pripila s najbližšími a hneď na ďalší deň som išla do práce. A čo sa týka mojich cieľov, chcem hlavne ostať zdravá a chodiť na preteky, kým ma to bude baviť. Ďalší cieľ možno budú MS, ale to je predo mnou ešte veľa práce.
A na záver – ako hodnotíte svoje pôsobenie na našej škole?
Veľmi ma baví práca so športovcami a som vďačná za príležitosť pracovať na tejto škole. Ako trénerka vidím, že táto škola poskytuje vynikajúce zázemie pre športovcov, či už po stránke všeobecnej prípravy, ale aj po stránke osobného rozvoja. Športovci tu majú možnosť rásť, robiť to, čo ich baví a sú v tom plne podporovaní.
Timea Slivková
Tatiana Šoltészová